Obec je evidovaná z roku 1937 ako Benetyna, neskôr ako Benetyne (1575), Benethinie (1786), Beňatina; po maďarsky Benetine, Vadászfalva.
Obec sa nepriamo spomína 1333 pri ohraničení chotára obce Tibava. Patrila panstvu Michalovce-Tibava. Roku 1720 mala 21 poddanských domácností, 1828 36 domov a 284 obyvateľov.
V 19. storočí vlastnili tunajšie majetky rodiny Csuhaovcov, Ibrányiovcov, Thuránzkovcov. Obyvatelia pracovali v rozsiahlych lesoch, venovali sa poľnohospodárstvu a ovocinárstvu. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Boli tu píly. V rokoch 1939-1944 bola obec pričlenená k Maďarsku. JRD zal. 1959. Sú tu 2 kameňolomy. Časť obyvateľstva pracuje v Košiciach, na Morave a v Čechách.
Beňatina leží v hornej časti údolia rovnomenného potoka v kotline Popriečneho v nadmorskej výške okolo 410 m. O potoku Beňatina sú správy zo 14. storočia. Vtedy priľahlé územie patrilo k panstvu Tibava. Na Beňatinu sa zaiste vzťahuje doklad z roku 1418 o dvoch podhradiach tibavského hradu. Jednou z podhradných dedín bol Podhradík, druhou Beňatina. O dedine s trvalým názvom Beňatina poznáme doklad až z roku 1497. Na základe týchto správ, zemepisnej polohy dediny a vývoja osídlenia priľahlej kotliny usudzujeme, že Beňatinu založili usadlíci podľa zákupného, valašského práva v druhej polovici 15. storočia, avšak pred rokom 1497. sídlisko dostalo názov podľa staršieho slovenského názvu potoka.
Jeho názov je typologicky blízky starobylému názvu Vojnatina. Dedina vznikla na území panstva Tibava a k tomuto panstvu patrila aj v 16.-17. storočí. Predpokladané valašské obyvateľstvo sa v druhej polovici 16. storočia venovalo aj roľníctvu. V roku 1567 hospodárili tri domácnosti na celých a päť na polovičných usadlostiach, takže boli zdanené od 5,5 porty. V roku 1588 užívali tri domácnosti polovičné, dve domácnosti štvrtinové usadlosti, preto boli zdanené od dvoch port.
Okrem týchto tam žili dve želiarske domácnosti, ako aj rodina miestneho šoltýsa. V poslednej štvrtine 16. storočia sa do Beňatiny prisťahovali noví obyvatelia, čo spôsobilo, že v roku 1599 malo sídlisko tridsať obývaných poddanských domov a dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia bola Beňatina stredne veľkou, resp. veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. avšak v 17. storočí sa postupne zmenšoval aj počet poddanských domácností aj domov. V roku 1715 mala dvanásť sedliackych a v roku 1720 už devätnásť sedliackych a dve želiarske domácnosti.
Pravdepodobne v druhej polovici 16., prípadne v prvej polovici 18. storočia v dedine postavili kostol, v ktorom v polovici 18. storočia pôsobili gréckokatolícki a koncom 18. storočia údajne pravoslávni farári. V rokoch 1773-1809 spravoval gréckokatolícke Mukačevské biskupstvo Andrej Bačinský rodák z Beňatiny. Napriek tomu dedinu považovali za slovenskú. Beňatina a Podhoroď boli najsevernejšími dedinami panstva Tibava a okrajovými dedinami Užskej stolice.
